Po-manické vytriezvenie

Mali ste už niekedy opicu? Oslavovali ste naplno svoje narodeniny, štátnice či rozlúčku so slobodou a zobudili ste sa s tým, že si ani nepamätáte, čo sa vlastne dialo? Tak po mánii je to niekedy veľmi podobné.

Keď sa zobudím po mánii, všetko je skreslené. Nič mi nedáva zmysel. Vždy si hovorím, že ešte včera som bola hrdinkou svojho vlastného dobrodružného príbehu a dnes ani neviem, aký je mesiac v roku. Často si nepamätám, prečo som robila niektoré veci. To, kde som sa nachádzala si síce pamätám ale všetky spomienky sú akoby v hmle. Poradie svojich činností si neviem zaradiť. Najprv som sa sprchovala oblečená v studenej vode alebo som predtým pálila svoje kresby v krbe? Neviem si spomenúť, čo som komu hovorila. Často preháňam a hovorím veci ktoré nemyslím vôbec vážne a normálne by som to za žiadnych okolností nepovedala. Po mánii je mi veľa vecí ľúto. Niekedy to naozaj nepekne dopadne. Ale všetko to mám po uplynutí mánie tak skreslené a nejasné, že tomu úplne nerozumiem. Neviem si ani za nič vybaviť, prečo som to robila, čo sa mi odohrávalo v hlave a aké pohnútky ma viedli k mojím činom.

Veľa ľudí počas mánie robí hlúposti. Niekedy tým nekontrolovateľným správaním môžu ublížiť ostatným alebo sebe. Hlavne, čo sa týka rôznych nezodpovedných rozhodnutí a slov, ktoré človek v manickej epizóde povie. Verte mi, že nás to mrzí. Nerobíme to naschvál. A ak ste mali niekedy tú opicu, ktorú som na začiatku spomínala, tak by ste to mohli pochopiť. Rovnako ako človek v opilosti robí hlúposti a svoje konanie je ovplyvnené alkoholom a to rácio sa s pribúdajúcimi pohárikmi drinku stráca, rovnako tak sa cítime my počas mánie, kedy v našom mozgu stúpa hladina neurotransmiterov ako dopamín, serotonín a adrenalín. Rozdiel je však v tom, že my sme si to nevybrali. Manická epizóda sa nenachádza v trafike na poličke pri cigaretách. Nekúpite si ju, nevyberiete si ju dobrovoľne. Nemať svoj mozog pod kontrolou nie je niečo, po čom som od detstva túžila. Ani to kvantum liekov, čo som do seba musela za posledných 6 rokov hádzať.

Po mánii je ťažké vrátiť sa do normálu. Aj keď manické príznaky pominuli tak tá manická opica netrvá deň dva ako tá alkoholická. Trvá dlho. Po mánii som vždy vyčerpaná a unavená. Nevládzem. Ťažko sa mi pamätajú veci. Fyzicky mi býva zle a často upadám rovno do depresie, z ktorej sa vyhrabať je neskutočne ťažké. Celá táto bipolárna horská dráha je bez pomoci odborníkov náročná.

Posledné 2 roky som sa naučila ako týmto manickým epizódam predchádzať. Ako ich nevyvolať a aspoň trochu kontrolovať. Lenže to začína ešte predtým, než sa do tej epizódy dostanem. A môžem povedať, že situácie, ktoré mi mániu spúšťali lusknutím prsta, ma teraz už ani nevyvedú z miery. Ostanem možno mierne rozhodená ale nie natoľko, aby som sa úplne nechala tým pohltiť. Začala som s malými krokmi, malými rozhodnutiami, ktoré viedli k ďalším krokom a zlepšeniu, ktoré sa potom automaticky dostavilo. Nechcem hovoriť úplne konkrétne, keďže každý z nás si musí nájsť vlastnú cestu, ktorá mu pomôže k stabilizácii. Mňa naštartovala posledná hospitalizácia, odchod z toxického vzťahu a veľa prekonávania seba samej. Písala som si veci, ktoré chcem dosiahnuť - začať pravidelne spávať, začleniť sa opäť do spoločnosti, práca s ľuďmi, nájsť si bývanie, kde budem naozaj len sama so sebou, vyhľadať opäť psychológa a rozoberať nevyriešené traumy. Zoznamovanie sa v zahraničí s úplne cudzími ľuďmi ma donútilo vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Pomohla mi práca na svojom vtedy ešte nulovom sebavedomí a rozprávanie. O všetkom. Vždy keď vo mne niečo vrelo. Prestala som si nechávať veci pre seba a akonáhle v mojej mysli sa začali motať rôzne nepríjemné myšlienky, niekomu som to vyrozprávala a hneď sa mi uľavilo.

Všetky tieto malé zmeny, na ktorých som začala pracovať mi pomohli k úplnej remisii. Mániu som nemala už ani nepamätám. Občas sa vyskytla slabšia hypománia ale ako prišla tak aj odišla. Strážila som si prísne spánok a nedala jej sa plne prejaviť. Nemám rada mániu, nemám rada ten stav po mánii, nemám rada bipolárnu poruchu. Mojím cieľom je udržiavať sa pri zmysloch a zdravá. Vtedy sa cítim najviac sama sebou a najšťastnejšia.