Kúsok mojej duše

Ja a blog ? Nikdy! Povedala som si kedysi dávno. A teraz? Mám trochu zmiešané pocity, keď stláčam klávesnicu a píšem tieto slová. Vždy som sa bála, čo si ľudia okolo mňa pomyslia. Slovom vždy myslím predovšetkým posledné roky. A prečo vlastne? Žijem totiž trochu iný život, ako som si predstavovala. 

Nakoniec je to ale ten najlepší život, lebo je môj. Je najlepší aj so všetkým, čo ho postretlo a čo ho ešte čaká. 

Nápad založiť si vlastný blog prišiel po ukončení púte do Santiaga de Compostela. Púť, ktorá mi zmenila život, myslenie, hodnoty i moje vnútro, ma tiež prinútila zamyslieť sa nad ďalším svojím snom. Začala som hľadať sen, ktorý si môžem splniť ako ďalší. Môj život a fungovanie však komplikuje jedna diagnóza - bipolárna afektívna porucha. Veľmi rada vám porozprávam o mojej nechcenej spoločníčke viac. Kvôli nej sa moje sny akosi začali rozpadať oveľa rýchlejšie ako pred putovaním do Španielska. Chcela som totiž žiť naplno a nie len tak prežívať. Vnímať, precítiť každú jednu sekundu môjho života bez akýchkoľvek negatívnych myšlienok. Chcela som pomáhať, cestovať, študovať, objavovať, a to všetko naraz samozrejme. Nešlo to až do momentu, kedy som si povedala, že ak to nejde samo, tak to zmením a naučím sa s mojou diagnózou fungovať.

Založila som si tento blog o živote s bipolárnou poruchou, aby som ukázala ľuďom, že aj napriek psychickým chorobám môže byť život radosťou a nie trápením. Chcem búrať predsudky a nechať vás nahliadnuť do časti mojej duše, ukázať, že duševné poruchy nemusia byť prekážkou ale pohonom, ktorý vás ženie vpred.