DEPRESIA - stav absolútnej prázdnoty a beznádeje

"Cítim sa akoby moje vnútro niekto zatlačil medzi štyri steny, ktoré sa postupne zmenšujú. Strácam dych, dusím sa. Mám strach a zároveň chcem umrieť. Bojím sa života ale tiež smrti. Mám pocit, že umieram. Dusím sa už pridlho. Nevládzem vnímať realitu. Strácam pojem o čase, o tom, čo sa deje okolo mňa. Vnímam iba úzkosť a bolesť. Tie steny sa posúvajú. Sú čoraz bližšie a tlačia na tie najkrehkejšie miesta v mojom vnútri. Lámu a ničia všetko živé všetko, čo by mi mohlo spôsobovať v mojom živote radosť. Neostalo nič, ani štipka svetla v tomto prežívaní. Akoby som ostala iba ja. Som tu sama. Naokolo sa všetci radujú a ja umieram. Postupne ale isto sa mením na tieň, ktorý ma už dlho prenasleduje. Stávam sa tým tieňom, ktorý nik nevidí. Iba tieň plný bolesti a strachu. Nemám silu sa ani len pozrieť samej sebe do tváre a niečo povedať. Som opustená. Zabudnutá." - Moje zápisky z denníku, keď som bola prvýkrát hospitalizovaná v nemocnici kvôli ťažkej depresívnej epizóde. Aj takto to vyzerá v mysli človeka, ktorý sa akurát nachádza v depresii. Druhý extrém v živote pacienta s bipolárnou poruchou.

Depresia je stav absolútneho prázdna a beznádeje. Nie je to len plač a smútok. Je to prázdnota, bolesť, zúfalstvo, strach či silný pocit, že život nemá žiadny zmysel, aj napriek tomu, že v skutočnosti môžete viesť šťastný a vyrovnaný život. Sprevádzajú ju tiež príznaky ako strata záujmu o činnosti, ktoré vám predtým robili radosť, spomalené fungovanie a rozprávanie, veľmi silná únava, krátky prerušovaný spánok v noci a naopak nadmerná spavosť cez deň. Mení sa tiež chuť k jedlu, prejedanie, strata chuti do jedla a následná zmena hmotnosti, či už priberanie, alebo chudnutie. Často sa tiež objavujú myšlienky na samovraždu.

Na svoju prvú depresiu si úplne nepamätám, keďže som ju mala vo veľmi mladom veku a považovala som to za svoju osobnostnú črtu, že som jednoducho veľký pesimista a všetko priveľmi prežívam. Zo začiatku neboli určite až také závažné, neskôr sa však bez liečby zhoršovali. Najmä po vypuknutí prvej mánie. Depresívna epizóda bola vždy o niečo silnejšia, nevedela som ju spracovať, pochopiť, zbaviť sa jej. Nepomáhali mi činnosti, ktoré som tak neskutočne milovala. Rada som športovala, chodila na turistiku, čítala knihy, maľovala a zrazu som nemohla. Nebola som schopná. Znie to zvláštne, ale mala som dni, kedy moje telo bolo fyzicky nemožné zdvihnúť z postele a prejsť pár krokov do druhej miestnosti. Prestala som jesť aj piť, len aby som nemusela vstávať na záchod, pretože som nevládala. Katatonicky som ležala a náročné bolo pre mňa aj samotné dýchanie.

Keď sa mi miešala depresia s úzkosťou a panickými záchvatmi, bolo ťažšie udržať svoju myseľ sústredenú. V týchto stavoch som mala veľký problém so sebapoškodzovaním, bulimickými záchvatmi a myšlienkami na samovraždu. Ten pocit nezlepšuje ani fakt, že aj keď táto epizóda prejde, tak sa po čase opäť vráti, keďže bipolárnu poruchu máte na celý život. Je to začarovaný kruh zúfalstva, z ktorého som sa vždy veľmi ťažko dostávala. Je to náročné. Nebudem vám klamať, je to hrozne ťažké. Ale nie je nemožné sa z toho vždy za pomoci odborníkov dostať. Mne osobne najviac pomáhajú pri ľahších depresiách rozhovory s mojimi najbližšími priateľmi, rôzne druhy ergoterapie alebo pohyb. Pri tých ťažších stavoch väčšinou pomáha iba úprava medikamentov alebo hospitalizácia. A môžem povedať, že som sa z toho vždy dostala. Aj keď sa mi zdalo, že už to nezvládnem, pomohli mi.

Veľmi sa mi páči pasáž v knihe Prečo zostať na žive, kde Matt Haig píše: "Depresia je tiež menšia ako vy. Je vždy menšia než vy, aj keď máte pocit, že je obrovská. Pôsobí vnútri vás, nie naopak. Možno je to tmavý mrak plávajúci po oblohe, ale v tom prípade ste vy tá obloha. Boli ste na svete už pred depresiou. A mrak nemôže existovať bez oblohy, ale obloha môže existovať bez mraku."

Depresia je náročná ale nie nezvládnuteľná. Je to čisté zúfalstvo, no tiež aj nepríjemná spomienka, keď sa z nej dostanete. Zoberie vám kus života, no nie celý život. A aj v tých najťažších stavoch existuje pomoc. Vždy existuje.